Navštívte náučný zbojnícky chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny, ktorí unikali panským žandárom zo sedla Zbojská ťažko prístupnou Čertovou dolinou. Chodník je jednosmerný (vystupuje sa roklinou zdola nahor), východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore a pokračuje súbežne s červeno vyznačenou Rudnou magistrálou smerom na Remetisko, kde opúšťa Rudnú magistrálu a pokračuje cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Pri putovaní Rudnou magistrálou od západu na východ je možné odbočiť na chodník už na Remetisku. Po krátkom vybočení k Čertovej jaskyni a prekonaní tiesňavy Čertova dolina sa náučná trasa vracia späť na Zbojnícky dvor cez lúky Pacherky a salaš v Galičke.
Trasa je značená zeleno-bielou značkou náučného chodníka a jeho dĺžka je 4,7 km s prevýšením 268 metrov. Čas potrebný pre prechod náučného chodníka sú 3 hodiny v pevnej obuvi, lebo časť trasy vedie po skalách rokliny, kde je mokro a šmykľavo, pretože tiesňava je sprístupnená prírode blízkou formou bez veľkých zásahov do terénu (bez osadenia stúpačiek a kovových rebríkov). A z tohto dôvodu nenájdete v doline vydláždený chodník a ani pohodlnú cestičku. Trasa je vedená skalnatým korytom Čertovho potoka po balvanoch a štrku, kde treba podľa vlastného uváženia preskakovať z jedného brehu na druhý bez možnosti prechodu lávkami. Drevenými rebríkmi sú zaistené len tri miesta, kde sa prekonáva skalný prah (s vodopádmi). Mapu okruhu náučnej trasy nájdete na tomto odkaze (chodník je zobrazený oranžovou líniou, ale v teréne je značený zeleno-bielou značkou náučného chodníka).
V období silných dažďov a v zimnom období môže byť prechod tiesňavou Čertovej doliny nebezpečný! O zimnom prechode Čertovou dolinou si môžete prečítať v tejto reportáži.
Chodník je možné absolvovať aj so sprievodcom, ktorý prechod trasou spestrí zaujímavým výkladom. Cena za sprievodcu: 2,50 € / dospelí 1,00 € / deti 1,00 € / os. školy v prírode nad 15 osôb
Minimálny počet návštevníkov so sprievodcom: 4 osoby Maximálny počet návštevníkov so sprievodcom: 15 osôb (neplatí pre školy v prírode) Sprievodcu je možné objednať v informačnom centre Zbojníckeho dvora, buď vopred alebo priamo na mieste pred túrou.
Čertova dolina je hlboká kaňonovitá dolina, ukrývajúca prírodné, ale možno aj zbojnícke poklady v jaskyniach. Najvýznamnejšia z nich je Čertova jaskyňa, kde sa skrývala zbojnícka skupina tisovského zbojníka Jakuba Surovca.
V tesnej blízkosti chodníka sa nachádza prírodná rezervácia Čertova dolina, technická pamiatka Ozubnicová železnica Tisovec - Pohronská Polhora a dva unikátne železničné viadukty (Čertov viadukt a Viadukt pod Dielom).
Na trase NCH sa nachádzajú tieto zastávky:
Zbojnícky dvor (Salaš Zbojská) - štartovací bod trasy,
Remetisko (povesť o mníchovi),
Jaskyňa v Remete,
Rizňa - drevený žľab na spúšťanie dreva,
Zázračná studnička,
Makovo koryto - panel o poľovníctve,
Makovo koryto - panel o lesníctve,
Masarykova cesta (cestný priepust popod teleso štátnej cesty "tunel"),
Čertov viadukt - panel o ozubnicovej trati Pohronská Polhora - Tisovec,
Vyvieračka - ústie Čertovej doliny (upravená studnička),
Zbojnícka jaskyňa - Čertova jaskyňa,
Čertova dolina (Zbojnícky vodopád, úžina Surovcov stisk, Malý vodopád, hate, úžina Posledná barikáda),
Pacherka - panel o ovčiarstve a zbojníkoch,
Galička - pravý karpatský salaš (koliba) s bačom, valachmi a ovečkami v košiari,
Zbojnícky dvor (Salaš Zbojská) - cieľový bod náučného chodníka
Zbojnícky kapitán Jakub Surovec (1715 - 1740)
V ľudovej slovesnosti sa
Jakub Surovec spomína v súvislosti so zbojníckou družinou Juraja
Jánošíka, avšak Kubo sa narodil až dva roky po Jánošíkovej poprave v roku
1713. Jakub bol rodák z Tisovca, kde jeho otec Ondrej pracoval na salaši ako
bača a Kubo sa priučil za valacha. Avšak práca na salaši mu nevoňala a zlákali
ho zbojnícke chodníčky ako mnohých chudobných poddaných počas krušných časov
stavovských povstaní. Prvým trestom za zbojníčenie bolo 200 palíc
za krádeže oviec a dobytka a neskôr aj ročné väzenie v Rimavskej
Sobote. Po odpikaní tresu sa opäť vrátil na salaš k Muráňu, do Muránskej
Lehoty i do rodného Tisovca. Na salaši sa zoznámil s poľským Goralom,
nazývaným Martin “Poliak", ktorý Jakuba nahovoril na zboj a z ďalších
valachov zostavili až jedenásťčlennú zbojnícku skupinu. Pôsobili v rokoch 1739
– 1740 prevažne na Horehroní a Gemeri, ale zašli tiež do Novohradu,
na Liptov, či Oravu. Najväčšou akciou Surovcovej družiny bolo vyplienenie
poľského mesta Nowy Targ. Zbojníci sa najčastejšie zdržiavali v lesoch medzi
Breznom a Tisovcom a keďže si tiež radi vypili, tak neobchádzali dobročskú
krčmu (Čierny Balog) a Lopušného krčmu (Pohronská Polhora), ktorá bola
postavená práve na ochranu pocestných pred zbojníkmi pred náročným
prechodom hôr medzi Zvolenskou a Gemerskou župou. Tam získavali dôležité
informácie o pohybe zámožných pánov a o cestách furmanov i
jarmočníkov, na ktorých potom čakali na starej tisovskej ceste cez sedlo
Diel. Útočiskom zbojníkov bývali aj salaše v sedle Zbojská, kde oddychovali pod
lipou, ktorá dodnes rastie pri Salaši Zbojská a preto sme naše zariadenie
pomenovali Zbojníckym dvorom. Úkrytom tiež bývala Čertova dolina s jaskyňou,
kde sa dodnes nachádza zabudnutý zbojnícky poklad…
Mestám
Brezno a Tisovec spôsobovala zbojnícka družina Jakuba Surovca značné škody,
preto sa radní páni z Brezna rozhodli zlapať Surovca. Plán chytiť zbojníkov v
Lopušného krčme sa naplnil v noci 16. septembra 1740 a po necelých dvoch rokoch
zbíjania bol dolapený Jakub Surovec s jeho kamarátom Tomášom Gregušom. Po mesačnom
vypočúvaní boli v októbri 1740 popravení v Brezne na šibeničnej hore
Viselnice. Jakub zomrel po krutom lámaní na kolese a zvyšok zbojníckej
družiny bol postupne pochytaný tiež. Chýr o Surovcovi bol až taký veľký,
že po jeho poprave navštívila Jakubových rodičov uhorská kráľovná Mária Terézia
a pýtala sa na Kubov zbojnícky život, ktorý skončil vo veku 25 rokov.
Spracoval: Mgr. Tomáš Trstenský
Viac informácií o zbojníckom kapitánovi Jakubovi Surovcovi z Tisovca sa dozviete z nasledovných odkazov: