Okolie

Čo možno navštíviť v okolí

Dôležité horské sedlo (726m n. m.) v hlavom hrebeni Slovenského Rudohoria, rozdeľujúce jeho západnú a strednú časť. Sedlom prechádza diaľková turistická trasa Rudná magistrála a je východiskom turistických chodníkov do NP Muránska planina a Veporských vrchov. V sedle sa nachádza turistické informačné centrum a viaceré turistické zariadenia poskytujúce ubytovacie a stravovacie služby.

Cez Zbojská premáva autobusová doprava a unikátna ozubnicová železnica. Ozdobou tejto lokality je zachovalá divoká príroda s bohatým zastúpením chránených druhov rastlín a živočíchov. V blízkosti  sa  nachádza  malebná  Čertova dolina s kaňonovitým dnom, vodopádmi a jaskyňou. V minulosti na tunajších salašoch a Čertovej jaskyni prebývali zbojníci, ktorí zbíjali na obchodnej ceste medzi Breznom a Tisovcom. Dodnes sa tu zachovalo tradičné pasenie oviec a výroba ovčích syrov.

Zbojská a okolie

Muráň a okolie

Muránsky hrad

hrad Muráň patrí medzi najvyššie položené hrady v strednej európe (938 m n. m.). Rozlohou až 3,3 ha patril k najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Jeho niekdajšiu slávu pripomínajú už len ruiny. V histórii Uhorska hral významnú úlohu do konca 17. storočia. Je postavený na brale Cigánka nad obcou Muráň.

Veľká lúka

je najväčšou lúkou krasovej planiny Muránskej plošiny. V období leta tu možno obdivovať voľne pasúce sa kone. Už v roku 1950 tu bol zriadený žrebčín na chov koní. Lúku sprístupňuje niekoľko turistických trás. V časti Piesok je miesto vyhradené pre stanovanie.

Náučná lokalita Piecky

neďaleko obce Muráň, priamo pod skalnými zrázmi  brala Poludnica, sa nachádza geologicky zaujímavá lokalita Piecky. Početné skalné rímsy a jaskynky, vznikli krasovatením a mechanickým zvetrávaním zvláštneho sedimentu zvaného Muránska brekcia. Je prístupná z obce Muráň značeným turistickým chodníkom

Tisovec a okolie

Hradová

Tisovská Hradová (887 m n.m.) predstavuje jednu z krajinných dominánt okolia Tisovca. Okrem zaujímavej flóry, fauny a vápencových brál, sa tu nachádzajú zvyšky dvoch stredovekých hradov tzv. Starého hradu, ktorý je situovaný na východnej strane hrebeňa a Nového hradu, ktorý nájdeme na západnej strane pod Okrúhlou skalou. Z mesta vedie na Hradovú náučný chodník s dĺžkou 3,12 km, ktorý kopíruje turisticky značenú trasu.

Tŕstie

horský masív s výrazným hlavným chrbtom vo výške 1000 až 1100 m n.m. Samotný najvyšší vrch s výškou 1121 m je dominantou vypínajúcou sa nad dolinou rieky Rimava. Vrcholová časť má prevažne rovinatý charakter a vytvorili sa tu rašeliniská a vrchoviská s viacerými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Lokalita je prístupná z Tisovca po žlto značenej turistickej trase.

Suché doly

významné krasové územie, ktoré sa nachádza v blízkosti masívu Hradovej. Celé územie je mierne zvlnené a prevažne pokryté trávnatým porastom. Nájdeme tu množstvo krasových jám, ponorov a škrapových polí. Nachádza sa tu najhlbšia priepasť Muránskej planiny Michňová (105 m).

Gazdovský dvor Chlipavice

Gazdovský dvor v sedle Chlipavice stojí od roku 2009 na mieste pôvodnej obecnej bujačiarne na horskom chrbáte medzi Pohronskou Polhorou a Čiernym Balogom. Široké odlesnené sedlo Chlipavice poskytovalo dobré podmienky pre chov hovädzieho dobytka, preto si miestni obyvatelia zakladali na svahoch vrchu Lômik horské usadlosti nazvané Krátke. Priamo v sedle Chlipavice sa rozprestiera osada Zadné Krátke.

Gazdovský dvor nadväzuje na dávnu tradíciu chovu hovädzieho dobytka na horskej usadlosti Krátke – Chlipavice. Privíta Vás tu malé hospodárstvo, kde môžete zažiť pravú atmosféru horských lazníckych osád. V drevenici si môžete pochutnať na rôznych grilovaných špecialitách a občerstviť sa posilniť sa nealkoholickými i alkoholickými nápojmi. Návštevu Vám spríjemnia naše zvieratká a ak máte chuť môžte sa zapojiť do prác a života na gazdovstve.

Prístup je možný z Pohronskej Polhory (vlak, bus) cez samoty Predné Krátke a Zadné Krátke do sedla Chlipavice po žltej značke za cca 2 hodiny, Tiež priamo zo sedla Zbojská (vlak, bus) cez Dielik po červenej značke (Rudná magistrála), sedlo Diel (modrá cyklotrasa) do sedla Chlipavice za cca 2 hodiny.

Na Chlipavice sa dostanete Zbojníckou strelou, ktorá premáva zo Zbojníckeho dvora, pešo, alebo na bicykli (modrá cyklotrasa Čierny Balog – sedlo Chlipavice – sedlo Diel – sedlo Zbojská – sedlo Burda). V zimnom období sú lesné cesty v okolí sedla Chlipavice ideálne pre turistiku na lyžiach či snežniciach.

Gazdovský dvor ponúka jednoduché občerstvenie v bufete. Nealkoholické (bylinkový čaj) a alkoholické nápoje (fľaškové pivo) a z jedál sú to grilované mäso, guľáš, placky či palacinky. Bufet je v prevádzke v hlavnej turistickej prevádzke denne (prázdniny) a v mimosezóne len počas víkendov. Priamo pri objekte je zdroj pitnej vody v upravenej studničke (kadlub). Okrem posedenia vo vnútri drevenice je k dispozícii vonkajšie posedenie v drevenom prístrešku, na lavičkách okolo ohniska alebo na laviciach okolo objektu.

Objekt slúži zároveň ako turistická útulňa s hospodárom, kde možno po dohode s personálom prespať vo vlastnom stane, či vo vlastnom spacom vaku (15 ľudí), prípadne na prični (6 ľudí) v podkroví drevenice (spoločná nocľaháreň nad jedálňou). Použitie sprchy s teplou vodou je možné po dohode so rpávcom.  Interiér Gazdovského dvora tvorí ľudovo zariadená jedáleň s pecou a kuchynka. Súčasťou objektu sú splachovacie toalety.

Sedlo Burda

Kraj pod Fabovou hoľou na rozhraní Veporských vrchov a Muránskej planiny je pre mnohých známy množstvom dreveničiek učupených v malebných zákutiach divokej prírody. Do galérie dreveníc v okolí sedla Burda pribudla jedna nová, určená práve nám pútnikom a turistom. Je to Zrub Burda, prvá útulňa s hospodárom v Národnom parku Muránska planina.

Oficiálny názov zrubu je Zrub Burda – informačné centrum. Čiže je to útulňa s chatárom, ktorá ponukou služieb balansuje na hranici medzi turistickou útulňou a chatou. Správca – chatár je ranger Národného parku Muránska planina (NPMP), ktorý rád poinformuje o všetkom, čo turista potrebuje vedieť o turistike, cykloturistike, turistike na koňoch a o návštevnom poriadku NPMP. Zrub vznikol na základe iniciatívy a spolupráce Správy NPMP s viacerými subjektami pôsobiacimi v oblasti cestovného ruchu. Výsledkom spolupráce je projekt Huculská magistrála, z čoho vyplýva aj ďalšia dôležitá funkcia zrubu, čo je takzvaná nástupná, cieľová a prestupová (oddychová) stanica pri putovaní po magistrále.

Sedlo Burda sa nachádza v severozápadnej časti NPMP pod Fabovou hoľou v nadmorskej výške 1005 m a oddeľuje Horný Gemer od Horehronia. Zrub Burda leží cca 150 m západne od turistického rázcestníka na zelenej TZT smerom na Kučelach v areáli bývalého lomu. Odbočka k zrubu zo sedla je v teréne vyznačená. Cez Burdu vedie množstvo turistických chodníkov zo všetkých svetových strán. Najkratšia prístupová trasa na Burdu je zo sedla Zbojská bez výstupu na Fabovu hoľu. Pohodlne sa dá do sedla dostať pešo i na bicykli z juhu dolinou Rimavy z Tisovca a zo severu dolinou Hronec zo Závadky nad Hronom. Z Fabovej hole klesajú do sedla trasy, vedúce z Pohronskej Polhory, sedla Zbojská a z Polomky. Smerom z Muránskej planiny vás do sedla Burda privedú turistické trasy z Nižnej Kľakovej a Sivákovej.

Sedlom Burda vedie množstvo turistických trás. Z toho dve sú významné magistrály – Rudná a Huculská a jedna je cesta venovaná Vladimírovi Clementisovi. Huculská magistrála je najmladšia a základný rozdiel oproti Rudnej je v spôsobe jej využitia. Kým Rudohorská hrebeňovka je určená hlavne peším turistom, po Huculskej putujú jazdci na koňoch. Huculská magistrála nemá presné značenie ani určenú trasu. V teréne ju vytyčujú nástupné a prestupové stanice ako Zrub Burda, Salaš Zbojská (Zbojnícky dvor), Gazdovský dvor na Chlipaviciach, Hucul klub na Sihle. Putovanie po Huculskej magistrále prebieha s vodcom a približne kopíruje trasu Rudnej magistrály v úseku od Muráňa po Sihlu.

Severozápadná časť NPMP je turisticky veľmi atraktívna a okrem spomínaných magistrál je tu veľké množstvo turistických trás. Zrub Burda je ideálny východiskový bod pre túry na Muránsku planinu, Fabovu hoľu, do okolia Stožiek a Tisovského Kľaku. Terén v okolí sedla Burda je ideálny na cykloturistiku a v zime pre turistiku na lyžiach

Jazda Zubačkou – Ozubnicová železnica

Ozubnicová železničná trať Tisovec – Pohronská Polhora bola vybudovaná v rokoch 1893 – 1896. Výstavba železnice cez náročný horský terén s celkovým prevýšením 314 m si vyžiadala vybudovať niekoľko unikátnych artefaktov. Tunel s celkovou dĺžkou 786 m, viacero 10 až 15 m dlhých zárezov do skál, niekoľko až 6 m vysokých násypov a oporných múrov, 8 menších mostov a dva až 36 m vysoké oblúkové viadukty známe ako viadukt Pod Dielom a Čertov most.

Trať má od zastávky Tisovec-Bánovo na Zbojská stúpanie 48 promile a od Pohronskej Polhory na Zbojská až 52 promile, preto bola na tomto úseku vybudovaná ozubnica. Pre výstavbu ozubnice bol použitý Abtov ozubnicový systém. Dĺžka jeho obidvoch častí je 5836 m. Od začiatku prevádzky boli na tejto trati nasadené 4 ozubnicovo-adhézne rušne, vyrobené v roku 1876 v Lokomotívke vo Floridsdorfe konkrétne pre túto trať. Dva rušne boli vyradené po vojne, tretí bol zrušený v roku 1961 a posledný vyradili v roku 1964

Od roku 1964 začali jazdiť na trati Tisovec – Pohronská Polhora motorové vozne M 240.0 vyrobené v ČSSR a premávali až do roku 2000. Jeden motorový vozeň M 240.0 sa podarilo zrekonštuovať Občianskemu združeniu Zubačka v spolupráci s MDC Bratislava.

Občianske združenie Zubačka v Tisovci celoročne ponúka jazdy zrekonštuovaným motoráčikom po tejto výnimočnej trati. Môžete si vychutnať nevšedné pohľady z okien historického vláčika, ktorý prechádza krásnou prírodou Národného parku Muránska planina.

KONTAKT OBČIANSKE ZDRUŽENIE ZUBAČKA
Ozubnicová železnica TISOVEC-POHRONSKÁ POLHORA
Nám. Dr. V. Clementisa 1
980 61 TISOVEC
Tel. č. 0903 133 466 (Ján Spišiak); www.zubacka.sk, e-mail spisiakjan@zoznam.sk

Vážení  návštevníci.
Občianske združenie ZUBAČKA Tisovec, Vám ponúka jazdu historickým „motoráčikom“
M 240 0039 na ojedinelej ozubnicovej železničnej trati medzi Tisovcom a Pohronskou
Polhorou, so zastavením a pobytom na Salaši ZBOJSKÁ. Jazdu si môžete objednať z troch rôznych variant, podľa priložených cestovných poriadkov.

Pozrite si reportáž o ozubnicovej železnici.

Cestovné poriadky – s programom a zastávkou na Salaši ZBOJSKÁ

Kone na muráni

Huculská magistrála ako jedinečný produkt cestovného ruchu sa začal budovať v roku 2009. Iniciátormi nápadu a aj jeho realizátormi boli Slovenský hucul klub a Zbojská, s.r.o. Neskôr sa k nim aktívne pripojila Správa Národného parku. Základnou myšlienkou bolo ponúknuť návštevníkom putovanie v sedle huculských koníkov na území Muránska planina – Čierny Hron.

V súčasnosti Huculské magistrála prerastá do širšieho komplexu zámerov a služieb: od záchrany chovu huculov v NP Muránska planina a zachovávanie biodiverzity územia, cez rôzne druhy vzdelávania, až po vytvorenie produktového klastra cestovného ruchu a rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu. Kľúčovým však naďalej ostáva budovanie kvalitného produktu „Putovanie po huculskej magistrále“.

Muránska planina a chov koní už dlhé desaťročia neodmysliteľne patria k sebe. Už v roku 1950 bol v lokalite Veľkej lúky pod Muránskym hradom umiestnený polodivoký chov koní – huculov. V počiatkoch bolo cieľom chovu záchrana huculského koňa, neskôr chov a produkcia koní vhodných pre lesnícku činnosť. Za týmto účelom prebehli len s čiastočným úspechom pokusy na krížení hucula, s cieľom vytvoriť samostatné plemeno s názvom „slovenský horský kôň“. Neskôr sa začalo s chovom chladnokrvného norika a v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena norik muránskeho typu a 1997 bol vyhlásený za génovú rezervu norika muránskeho typu a chránený chov. V súčasnosti sa celkový počet chovaných koní pohybuje okolo 300 kusov. Spojenie koní a Muránskej planiny podporuje aj dnes už preslávené Ródeo Muráň, jedno z najväčších podujatí tohto typu na Slovensku.

V opačnom kúte nášho regiónu v obci Sihla nad Čierny Balogom v roku 1999 vďaka nadšencom a obdivovateľom huclských koníkov bola založená nezisková organizácia Slovenský hucul klub, ktorej prioritným zámerom je záchrana a ochrana hucula ako jedinečného plemena. Dnes na Sihle nájdete stádo viac ako 40 koní. Každoročne sa tu organizuje ďalšie atraktívne a veľké podujatie venované koníkom – „Huculská paráda“.

Doslovný preklad slova hucul z rumunského jazyka je totiž „zbojník“. Prostredníctvom Huculskej magistrály chceme postupne návštevníkom autenticky „v sedle hucula“ predstaviť súčastnosť aj minulosť hucula – zbojníka ako aj samotného zbojníctva v v území Muránska planina – Čierny Hron.

Náučný chodník Hradová

Náučný chodník Hradová začína pri informačnom bode, ktorý tvorí prístrešok nachádzajúci sa neďaleko centra mesta Tisovec. Kopíruje turistický chodník, je 3,12 km dlhý s prevýšením 475m a na trase sa nachádza deväť náučných tabúľ.

Tisovská Hradová (887 m n. m.) predstavuje jednu z najvýraznejších dominánt okolia mesta Tisovec. Tento vápencový vrch z brál s početnými jaskyňami bol obývaný už od mladšej doby kamennej. Vrchol Hradovej ukrýva aj zvyšky stredovekého hradu

Hradová sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. V roku 1984 bola zaradená medzi maloplošné chránené územia. Na jej území platí piaty, teda najvyšší stupeň ochrany. Hradová je súčasťou navrhovaného územia európskeho významu sústavy NATURA 2000.

Náučný chodník Čertova dolina

Turisticky veľmi príťažlivá Čertova dolina sa nachádza v Národnom parku Muránska planina, neďaleko sedla Zbojská. Tiesňava, vyhlásená pre hodnotné krasové formy a zachovalé lesné spoločenstvá i za prírodnú rezerváciu, miestami pripomína známe rokliny Slovenského raja. Podobne ako v Slovenskom raji, i tu možno obdivovať zaujímavý krasový reliéf, mohutné skalné bralá i vodopády vytvorené na lokalitou pretekajúcom potoku (za všetky možno spomenúť veľmi atraktívny Zbojnícky vodopád).
Najužšie miesto tiesňavy, ktoré je spoločne s najbližším okolím považované za najkrajšiu časť rezervácie, sa nazýva Surovcov stisk. Toto pomenovanie dostalo podľa legendárneho tisovského zbojníka Surovca, ktorý sa vraj kedysi preháňal roklinou, utekajúc pred drábmi, ktorých nemotorné nohy nezvyknuté na náročný, ťažko priechodný terén nemohli tým jeho nijako konkurovať.

Súčasný návštevník Čertovej doliny má oproti drábom i zbojníkovi Surovcovi značnú výhodu – exponované miesta tiesňavy sú dnes vybavené rebríkmi, lávkami a inými pomôckami umožňujúcimi pomerne pohodlný prechod. V prírodnej rezervácií Čertova dolina sa nachádza i niekoľko jaskýň, najvýznamnejšou z nich je verejnosti voľne prístupná Čertova jaskyňa, ktorá sa nazýva tiež Zbojníckou, pretože v nej podľa povesti pelešil spomínaný Surovec s družinou.

Čierny Balog železnička

V súčasnosti ČHŽ premáva denne počas letnej turistickej sezóny od 2.5. do 30.9., prevádzka je zabezpečovaná na úseku trate z Chvatimechu do Čierneho Balogu (iba na objednávku), do Vydrovskej doliny a do Dobroče (spolu 19 km). V roku 2012 bola s podporou Evropskej Únie otvorená obnovená trať z Čierneho Balogu do miestne čiasti Dobroč (4km). Mimoriadne jazdy je možné si objednať kedykoľvek!. Vozový park pozostáva z čtyroch parných lokomotív, piatich motorových lokomotív a zrekonštruovaného motorového vozňa M21 004. Lokomotívy sú v prevádzke spolu so súpravou historických osobných vozňov. Časť z nich vrátane reštauračného vagóna, je v prevedení letných výhliadkových vagónov, ktoré umocňujú priamy zážitok z jazdy a prírody. Tieto vagóny získala ČHŽ prestavbou pôvodných nákladných vagónov, v jednom prípade ide o originálny letný výhliadkový vagón zachránený zo zrušenej trate Ružomberok – Korytnica Kúpele. Zaujímavosťou je i ručný spôsob brzdenia súprav, obvyklý práve na lesných železniciach.

Čiernohronská železnička – Cestovný poriadok verejný vláčik

Nechajte sa uniesť čarom dymiaceho vláčika a syčiacej pary v lone prírody. Unikátna železnička, ktorá v minulosti slúžila na zvážanie dreva z dolín pod Klenovským Veprom, teraz premáva na zrekonštruovanej trati Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Vydrová dolina.

Viac informácií o Čiernohronskej železnici nájdete kliknutím na tento odkaz: http://www.chz.sk/