MURÁNSKA PLANINA - SALAŠ ZBOJSKÁ - ZBOJNÍCKY DVOR > KAM V OKOLÍ

ZBOJSKÁ A OKOLIE 


Uľahčite si plánovanie túr prostredníctvom internetovej turistickej mapy a vyhľadávača turistických trás Hikeplanner.

Na turistickú mapu sa dostanete kliknutím na tento odkaz: www.TuristickaMapa.sk.
Vyhľadávač turistických trás nájdete na turistickej webovej stránke kliknutím na odkaz: hikeplanner.
Veľmi podrobnú mapu lesných ciest (zvážnic) a chodníkov nájdete na webovej stránke Národného lesníckeho centra.


Fabova hoľa (1439 m n. m.) je najvyšší vrch Veporských vrchov a zároveň najvyšší bod Národného parku Muránska planina. Má zalesnený vrchol porastený pôvodnými horskými smrekmi, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie. Vyskytuje sa tu množstvo chránených druhov rastlín a živočíchov. Pravidelne sa tu zdržiavajú všetky naše veľké šelmy a hlucháne. Po južných chrbátoch sú roztrúsené malé horské samoty (Ždiarik, Kopačno, Kučelach, Roveň a Burda), ponúkajúce nádherné výhľady. Na Fabovu hoľu vedú turistické chodníky z Pohronskej Polhory, Polomky, zo sedla Zbojská a zo sedla Burda. Od samoty Kučelach vedie k prameňu rieky Rimavy nová významová turistická značka (červená odbočka Rudnej magistrály "prameň Rimavy") s upraveným okolím (drevený prístrešok).

Sedlo Burda (1006 m n. m.) leží medzi Fabovou hoľou a Vysokým vrchom. Je to významná križovatka turistických trás spájajúcich Veporské vrchy s Muránskou planinou a Horehronie s Gemerom. Jeho veľmi estetické okolie tvoria lúčnaté úbočia s roztrúsenými zbytkami lazníckeho osídlenia. 150 metrov po zelenej značke (smer Kučelach) od križovatky turistických trás (rázcestník v sedle) stojí nová turistická chata - Zrub Burda s bufetom.

Kučelach (1100 m n. m.) je malebná horská samota situovaná na južnom chrbáte Fabovej hole. Vedie popri ňom červeno vyznačená trasa na Fabovu hoľu. Odtiaľto sa možno pokochať nádhernými výhľadmi na Kráľovu hoľu, Stožky a do doliny Rimavy.

Kopačno (1080 m n. m.) malá horská usadlosť umiestnená na juhozápadnom úbočí Fabovej hole. Neďaleko prechádza žlto vyznačený chodník z Pekárových jám (Jágerplac) na Javoriny. Ponúka výhľady na Klenovský Vepor a Brezniansku kotlinu s Nízkymi Tatrami.

Strieborná (987 m n. m.) - jej lúčnaté úbočia sú posiate zvyškami pôvodného lazníckeho osídlenia. Územím neprechádza žiaden značený chodník, preto je toto miesto ideálne pre turistov obľubujúcich ticho a romantiku v lone divokej prírody. Voľný pohyb návštevníkov po lazoch Striebornej umožňuje návštevný poriadok národného parku.

Klenovský Vepor (1338 m n. m.) je so svojím charakteristickým tvarom (stolová hora) prírodnou dominantou Veporských vrchov. Masív je porastený hustým lesom pralesovitého charakteru. Z brala pod vrcholom sa núkajú krásne výhľady na Gemer, Muránsku planinu a Fabovu hoľu. Cez vrchol prechádza červeno značený chodník Rudná magistrála. V minulosti sa v okolí Vepra zdržiaval známy zbojník Juraj Jánošík a vraj by tu mal byť ukrytý jeho poklad.

Krátke (1020 m n. m.) - romantická horská osada umiestnená na odlesnenom horskom chrbáte medzi Pohronskou Polhorou a Čiernym Balogom. Lúčnatý hrebeň ponúka kruhový výhľad na okolité hory (Nízke Tatry, Slovenské rudohorie). Počas dobrej viditeľnosti vidno okrem iného aj štíty Západných Tatier, hrebeň Veľkej Fatry a Poľanu. Veľmi estetický krajinný ráz dotvárajú drevenice roztrúsené po úbočiach vrchu Lômik a dominujúci Klenovský Vepor. Cez Krátke vedie žltá trasa z Pohronskej Polhory na sedlo Machniarka. V sedle Chlipavice (usadlosť Zadné Krátke) stojí Gazdovský dvor s bufetom, ktorý ponúka jednoduché občerstvenie a ubytovanie vo vlastnom spacom vaku.

Machniarka (1040 m n. m.) - malá horská usadlosť s niekoľkými drevenicami pod vrchom Bánová ponúka nádherné pohľady na Klenovský Vepor. Stretá sa tu žltý chodník z Krátkeho s Rudnou magistrálou. Prameň pitnej vody.

Sedlo Diel (823 m n. m.) je dôležité sedlo (križovatka 7 lesných ciest), ktorým prechádza Rudná magistrála a Huculská magistrála. Pretína ho stará Tisovská cesta, kedysi jediná možnosť prechodu pre furmanov medzi Breznom a Tisovcom. Často tu dochádzalo k zbojníckym prepadom. Na krížnych cestách dodnes stojí starý liatinový kríž a nachádza sa tu tiež turistický rázcestník.

                                             

MURÁŇ A OKOLIE

Muránsky hrad - hrad Muráň patrí medzi najvyššie položené hrady v strednej Európe (938 m n. m.). Rozlohou až 3,3 ha patril k najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Jeho niekdajšiu slávu pripomínajú už len ruiny. V histórii Uhorska hral významnú úlohu do konca 17. storočia. Je postavený na výraznom skalnom brale Cigánka nad obcou Muráň.

Chata Zámok pod hradom Muráň - turistická chata s obmedzenou víkendovou prevádzkou (bufet) v sedle medzi horou Cigánka (Muránsky hrad) a masívom Šiance. Drevený hrazdený objekt pôvodne slúžil ako horáreň, ktorú nechal postaviť bulharský cár Ferdinand Coburg (majiteľ Muránskeho panstva) v druhej polovici 19. storočia. V roku 1948 bola lesovňa zoštátnená a slúžila ako rekreačný objekt Slovenských magnezitových závodov v Lubeníku. Po zmene režimu na konci 20. storočia sa často menia majitelia a správcovia chaty a dnes Chata Zámok slúži ako horská chata. Nachádza sa tu kamenný Coburgovský pylón (pamätník) a dôležité rázcestie značiek z Muráňa (červená, modrá, NCH), Prednej Hory (žltá), Veľkej lúky (modrá, NCH) a odbočky na Muránsky hrad (informačný panel NCH).

Wesselyeniho (Vešeléniho) jaskyňa - verejnosti voľne prístupné podzemné priestory v blízkosti Chaty Zámok pri rázcestí modrej značky (Muránsky hrad-horáreň /Chata Zámok/ - Veľká lúka-Piesky) a žltej značky sedlo Predná hora - Muránsky hrad-horáreň /Chata Zámok/). Jaskyňa má dĺžku 16 metrov a nachádza sa v nadmorskej výške 855 metrov. Tvorená je dvomi chodbami, kde treba mať vlastný zdroj svetla a vstup do podzemia je na vlastnú zodpovednosť. Jaskyňa je bez výraznej kvapľovej výzdoby. Pomenovaná bola podľa majiteľa hradu Muráň - František Wesselényi. Na rázcestí značiek sa nachádza informačný panel Náučného chodníka Muráň - hrad Muráň - Veľká lúka a k jaskyni treba odbočiť po žltej značke smer sedlo Predná hora.

Veľká lúka - je najväčšou lúkou krasovej planiny Muránskej plošiny s početnými krasovými jamami (závrty, priepasti). V období leta tu možno obdivovať voľne pasúce sa kone (norik muránsky). Už v roku 1950 tu bol zriadený žrebčín na chov koní. Lúku sprístupňuje niekoľko turistických trás. V časti Piesok (Piesky) je miesto vyhradené pre stanovanie s ohniskom (pri pamätníku SNP).

Náučná lokalita Piecky - neďaleko obce Muráň, priamo pod skalnými zrázmi  brala Poludnica, sa nachádza geologicky zaujímavá lokalita Piecky. Početné skalné rímsy a jaskynky, vznikli krasovatením a mechanickým zvetrávaním zvláštneho sedimentu zvaného Muránska brekcia. Je prístupná z obce Muráň značeným turistickým chodníkom.

Martinova dolina - krátka zalesnená roklina bez vodného toku medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica. V takmer zvislých vápencových stenách doliny sa nachádzajú dve menšie nesprístupnené jaskyne Martincová a Šarkanica. Roklinou vedie žltá značka od horárne Paseky na Voniacu. Po trase sú dva málovýdatné pramene. Do doliny možno nastúpiť od zastávky autobusu "Muráň-Paseky" na ceste medzi Tisovcom a Muráňom.

Hradová - Tisovská Hradová (887 m n. m.) predstavuje jednu z krajinných dominánt okolia Tisovca. Okrem zaujímavej flóry, fauny a vápencových brál, sa tu nachádzajú zvyšky dvoch stredovekých hradov tzv. Starého hradu, ktorý je situovaný na východnej strane hrebeňa a Nového hradu, ktorý nájdeme na západnej strane pod Okrúhlou skalou. Z mesta vedie na Hradovú náučný chodník s dĺžkou 3,12 km, ktorý kopíruje turisticky značenú trasu.

Tŕstie - horský masív s výrazným hlavným chrbtom vo výške 1000 až 1100 m n.m. Samotný najvyšší vrch s výškou 1121 m je dominantou vypínajúcou sa nad dolinou rieky Rimava. Vrcholová časť má prevažne rovinatý charakter a vytvorili sa tu rašeliniská a vrchoviská s viacerými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Lokalita je prístupná z Tisovca po žlto značenej turistickej trase.

Suché doly - významné krasové územie, ktoré sa nachádza v blízkosti masívu Hradovej. Celé územie je mierne zvlnené (typu polje) a prevažne pokryté trávnatým porastom. Nájdeme tu množstvo krasových jám (závrty, priepasti), vyvieračiek, ponorov a škrapových polí. Nachádza sa tu najhlbšia priepasť Muránskej planiny - Michňová (105 m), ďalej priepasť Nová Michňová ("M-2"), Netopieria jaskyňa, Daxnerova jaskyňa, Suchodolská jaskyňa a Suché doly odvodňujúca vyvieračka Teplica vo Furmaneckej doline. Na Suchých doloch nájdeme viacero opustených usadlostí vrátane spustnutého hospodárstva Daxnerov ranč (Daxnerova kúria).

Sedlo Dielik - horský priesmyk (578,5 m n. m.) medzi Tisovcom a Muráňom na hranici Spišsko-gemerského krasu (Muránska planina) a Stolických vrchov na línii tzv. Muránskeho zlomu. V sedle sa nachádza kamenný pamätník padlým SNP, pri ktorom rastie sekvojovec mamutí (chránený strom). V krasovom masíve Strelnice sa nachádzajú neprístupné jaskyne Husleho jaskyňa a jaskyňa v Dieliku. Okrem opusteného kameňolomu tu nájdeme samotu Dielik a popod priesmyk vedie Tunel pod Dielikom (2002 m) na nedokončenej železničnej trati medzi Tisovcom a Revúcou. Tunel je chráneným areálom so zimoviskom netopierov. Tisovský portál tunela je zaplavený vodou pre zával na tisovskej strane a muránsky portál tunela je opatrený železnou mrežou. Zo sedla Dielik sa odpája horská autocesta (cyklotrasa) cez sedlo Nemcová do údolia Turca (smer Ratkovské Bystré). Nachádza sa tu zastávka autobusov "Tisovec-Dielik" a rázcestie turistických značiek: modrá z Tisovca do Muráňa a žltá z Revúcej resp. Troch chotárov do Martinovej doliny resp. horárne Paseky (smer Voniaca).

Voniaca - Tisovská Voniaca (1113 m n. m.) je výhľadové bralo medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica a patrí k turisticky najkrajším miestam na Muránskej planine. Na lesnej čistinke stojí uzamknutá poľovnícka chata a krmelec pre zver. Skalná bašta Voniacej je porastená vzácnou vápencovou flórou a jedince smrekovca opadavého. Od lavičiek na okraji brala je krásny výhľad na Tisovec, Hradovú, Klenovský Vepor a Bánovo. Povyše loveckej chatky je rázcestie zelenej značky z Tisovca a Sivákovej a žltej značky z Revúcej, Troch chotárov, sedla Dielik, horárne Paseky a tiesňavy Martinova dolina.