Salaš Zbojská - Zbojnícky dvor

Salaš Zbojská Vám ponúka:


Legenda o zbojníkovi Jakubovi Surovcovi

Životný príbeh zbojníka Jakuba Surovca sa odohrával v časoch stavovských povstaní, ktoré prehlbovali feudálnu krízu a boli príčinou neznesiteľného vykorisťovania poddanstva. Odvážni príslušníci poddanskej chudoby radšej volili rozchod s feudálnym poriadkom hoci vedeli, že tento rozchod môže mať jednoznačný koniec - šibenicu.

Jakubova cesta začína v roku 1715 v tisovskom Hámre, kde sa jeho rodičia usadili a splodili dvoch synov. Starší brat Ondrej sa vyučil za súkenníka a neskôr aj jeho syn a vnuk prebrali Ondrejovo remeslo. Mladší Jakub vyrástol pri rodičoch a na okolitých salašoch sa zaúčal valašskému kumštu. Pre krádež oviec bol Jakub väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Po prepustení opať valašil pri Muráni, Muránskej Lehote a v Tisovci.

Na potulkách po salašoch sa zoznámil s Martinom prezývaným Poliak pôvodom z poľského Podhalia, ktorý ho zlákal na zboj a na jar roku 1739 sa Jakub pridal do jeho zbojníckej družiny. V roku 1740 však Jakub, sťa by ostrieľaný zbojník známy svojou silou a odvahou, zakladá vlastnú zbojnícku družinu ku ktorej sa Poliak pridáva ako jeho pravá ruka.

Družina Jakuba Surovca organizovane zbíjala na Horehroní a svoj rajón rozšírili od Lučenca, cez Oravu až po Nowy Targ. V družine Jakuba Surovca platil prísny zákon zbojníckej disciplíny a pri každom členovi trval na tom, aby plnil zbojnícku prísahu v plnom rozsahu. Pri svojich prepadoch boli čoraz odvážnejší a feudálna vrchnosť si s nimi nevedela rady, preto páni z Brezna a Zvolenskej stolici pripravili plán na ich dolapenie a 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol aj Jakub Surovec zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej Pohronskej Polhory i s jeho kamarátom Tomášom Gregušom. Po výsluchu bol Jakub Surovec odsúdený na smrť lámaním na kolese. Tento rozsudok bol vykonaný na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom.

  • Obchodné podmienky
  • Ochrana súkromia